TopTechnický slovníkDetekcia pohybu

Detekcia pohybu

Detekcia pohybu je odhalenie zmeny scenérie nad definovanou hodnotu.

 

Možno ju robiť programovo s pomocou digitálneho zapisovača, ktorý je vybavený takouto funkciou, alebo s pomocou pohybového senzoru. Každý druh má svoje prednosti a nedostatky. Následkom detegovania pohybu môže byť poplach alebo začatie nahrávania na rekordéri. Programová detekcia umožňuje vytýčenie oblastí, v ktorých má prebiehať. Možno presne určiť (pokiaľ to softvér umožňuje) zóny citlivé na zmeny. Je tiež možná regulácia citlivosti a prahu spustenia. Po detegovaní pohybu zapisovač začne nahrávanie.

 

Existuje celé spektrum pokročilých druhov detekcie pohybu, napr.:

  • detekcia prekročenia línie – umožňuje detekciu objektov prekračujúcich vytýčenú virtuálnu líniu, jej prekročenie možno nakonfigurovať v závislosti na stanovenom smere prekročenia;
  • detekcia vniknutia – umožňuje detekciu objektov vstupujúcich do vytýčenej chránenej virtuálnej zóny;
  • detekcia opustenia oblasti– umožňuje detekciu objektov opúšťajúcich vytýčenú chránenú virtuálnu zónu;
  • detekcia bezúčelného pobytu – umožňuje detekciu bezúčelného pobytu osôb vo virtuálnej oblasti nad stanovený čas, napr. pokiaľ nakonfigurujeme čas pobytu na 5 s, spustí sa poplach, pokiaľ sa niekto zdržuje vo vyznačenej oblasti dlhšie než 5 s;
  • detekcia zhromaždenia ľudí – umožňuje detekciu prítomnosti ľudí vo vopred vytýčenej oblasti;
  • detekcia rýchleho pohybu – umožňuje detekciu rýchlo sa pohybujúcich objektov; regulovaním citlivosti určujeme rýchlosť, pri ktorej je spustený poplach;
  • detekcia parkovania;
  • detekcia zanechaného objektu;
  • detekcia odstránenia objektu;
  • detekcia zmeny scény;
  • detekcia zakrytia kamery;
  • iné.

     

    		•

    Existuje tiež možnosť nahratia udalosti pred detegovaním pohybu. Je to možné, pokiaľ zapisovač natrvalo zaznamenáva po zadaný čas v slučke, a keď je detegovaný pohyb, pokračuje v zázname a zanecháva na nosiči materiál z doby pred udalosťou. Nedostatkom tohto riešenia je zaťaženie zapisovača (musí neustále pracovať – ako pri bežnom zázname). Avšak nepochybnou prednosťou je to, že neprídeme o informácie o tom, čo sa stalo tesne pred detekciou pohybu.

     

    Iný problém predstavujú falošné poplachy. Vznikajú, keď systém deteguje pohyb, ktorý nie je z hľadiska používateľa podstatný. Napríklad sneží, prechádza mačka alebo dokonca dôjde k šumu slabo osvietenej kamery. Moderné algoritmy detekcie pohybu sú schopné odlíšiť napr. človeka a auto a spustiť poplach len, keď je detegovaný definovaný tvar objektu.

     

    Obmedzením programovej detekcie je osvetlenie. Skôr jeho nedostatok. Na odhalenie pohybu je potrebný obraz, najlepšie bez šumov. V prípade chýbajúceho osvetlenia, alebo pokiaľ nie je dostatočné, bude obraz tmavý alebo narušený šumami. V takýchto prípadoch nebudú algoritmy detekcie pohybu správne fungovať. Potom sa je nutné postarať o správne osvetlenie alebo použiť pasívny pohybový senzor analyzujúci infračervené spektrum, tzv. PIR.

     

    Každé teleso nad absolútnou nulou emituje žiarenie z infračerveného spektra. Ľudské oko to nevidí. Existujú ale zariadenia – infračervené detektory, ktoré sú schopné túto vlnu a jej zmeny zachycovať. Môžu pracovať v úplnej tme alebo za plného osvetlenia. Ich nedostatkom je, že nemožno precízne vytýčiť zónu detekcie pohybu. Ich činnosť zasahuje určitú oblasť. V tomto prípade nemožno presne definovať zóny pohybu, tvar objektu. Existujú PIR senzory, ktoré dokážu rozoznať veľkosť objektu. Nemusia reagovať na zvieratá. Bohužiaľ, pravdepodobnosť chyby je pomerne vysoká.